Životné prostredie v kompetencii mesta a mestských častí sa sústreďuje na aktivit v oblastiachy:

  • Ochrana prírody,
  • separovaný odpad,
  • zberné miesta odpadu,
  • harmonogram zberu

Životné prostredie je všetko, čo vytvára prirodzené podmienky existencie organizmov vrátane človeka a je predpokladom ďalšieho ich vývoja. Jeho zložkami sú najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda a organizmy. Z hľadiska funkcie organizmov ho chápeme ako dynamický systém, ktorý človek nevyhnutne používa, ovplyvňuje, ale sa mu tiež prispôsobuje.

Mesto Bratislava prostredníctvom svojej organizácie Mestské lesy v Bratislave hospodári na ploche 3 100 ha, z ktorých je 2 873 ha lesná pôda. Územie  správy je vymedzené časťou pohoria Malých Karpát. Jej hranica prechádza lokalitami Červený most, Lamač, Kačín, Malý Slavín, Biely Kríž a Vajnorská dolina. Lesnatosť tohto územia je 96 percent, ostatné plochy pokrývajú lúčne priestory, vodné toky a nádrže, zastavané plochy, prípadne účelové lesné plochy. Drevinové zloženie je pestré. Výrazne tu dominujú listnaté stromy. Najrozšírenejšou a zároveň hospodársky najvýznamnejšou drevinou je buk, ďalej dub a hrab. Na základe kategorizácie lesov z hľadiska dlhodobých potrieb obyvateľstva bolo až 98 percent lesov zaradených do kategórie "lesy osobitného určenia" s významnou zdravotnou a rekreačnou funkciou.

Mesto  Bratislava na základe zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny zabezpečuje starostlivosť o 4 ha vnútromestskej zelene, 22 ha zelene celomestského významu v  Horskom parku, 7 až 8 tisíc kusov stromov pri pozemných komunikáciách I. a II. Triedy a ďalej zabezpečuje údržbu pozemkov (80 ha), ktoré sú evidované v územnom pláne ako rezervy pre investičnú činnosť. Mesto má tiež vo svojej starostlivosti prostredníctvom príspevkovej organizácie PAMING zeleň na Hradnom vrchu, na NKP Slavín, na námestí SNP a prostredníctvom mestského pohrebníctva Marianum.

Mestské časti sa starajú o 800 ha zelených plôch. O historický park Sad J. Kráľa s rozlohou 42 ha sa stará mestská časť Petržalka. Okrem toho Mestské lesy Bratislava obhospodarujú vyše 3 000 ha lesných plôch.

Medickú a Grassalkovichovu záhradu má v správe mestská časť Staré Mesto. V prípade záujmu o prenájom priestorov, prípadne zorganizovanie akcií obrátiť sa na mestskú časť prostredníctvom stránkového pracoviska Front Office (Vajanské nábrežie č. 3, tel. kontakt: +421(2)59246111).
 

 

Normatív – základné ukazovatele potreby zelene v meste (v štvorcových metroch na 1 obyv.)

Bratislava podľa ÚGZ dosahuje tieto ukazovatele (v štvorcových metroch na 1 obyv.)

verejná zeleň

8 -12

10,72

zeleň obytných súborov

14 - 19

33,16

zeleň obč. vybavenosti

 6 - 9

9,81

ostatná zeleň

22 - 35

56,19

CELKOM

50 - 75

109,86

 

Hlavné mesto SR Bratislava na základe zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny vydáva tiež stanovisko na výrub drevín a sadové úpravy na pozemkoch, ktoré sú vo vlastníctve hlavného mesta.

 

eleň svojimi estetickými prvkami pozitívne pôsobí na psychiku človeka, spríjemňuje jeho prostredie. Zeleň sa podieľa pri fotosyntéze, čím ozdravuje ovzdušie a znižuje množstvo škodlivých mikroorganizmov v ovzduší. Hlavne vysoké stromy a veľké plochy trávnikov majú nezastupiteľný význam v hygiene životného prostredia človeka. Porasty a ich husté zoskupenie listov v korune stromov pôsobí ako filter, ktorý zachytáva prach vo vzduchu. Toto je dôležité hlavne pri prašných cestách v obytných zónach miest, v okolí priemyselných závodov a pod. Zeleň upravuje aj vlhkostné pomery ovzdušia. Svojím priestorovým objemom a asimilačnou biomasou upravujú aj klímu, teplotu vzduchu, slnečné žiarenie a prúdenie vzduchu. Zeleň pôsobí ako ochladzovací činiteľ.

Stromy môžu vzdušné prúdenie nielen zmierniť, ale do určitej miery aj sami vytvárať. Vhodne umiestnené pásy zelene môžu znižovať alebo usmerňovať nežiadúce prúdenie a rýchlosť vetra. Hluk pohlcuje hlavne stromová zeleň. Psychologická funkcia zelene sa vysvetľuje komplexným pôsobením a účinným vplyvom na psychiku človeka. Účinok sa prejavuje v preciťovaní prostredia, ktoré môže vyvolávať pohodu, uvoľnenosť, alebo podráždenosť, stiesnenosť a pod. Preto je veľmi dôležité, aby sa umiestňovala zeleň do najbližšieho prostredia človeka a tak mu vytvárala vhodné pracovné a životné prostredie. Stromy, kry a trávnaté plochy sú prirodzeným regulátorom pôdnej i vzdušnej vlhkosti. Pôda pod stromami nezamŕza natoľko, ako na voľnom priestranstve, má lepšie zloženie a fyzikálnu štruktúru. Zeleň má veľký význam i v spoločenskom živote človeka. Je to predovšetkým výchovný význam. Ak sa s ňou človek denne stretáva v pracovnom a obytnom prostredí, všíma si život rastlín a živočíchov, ktoré nachádzajú v zeleni svoje životné prostredie, učí sa od nich, hodnotí ich krásu a čo je najdôležitejšie - bude si ju vážiť a ochraňovať. Priaznivý vplyv zelene na telesné zdravie zvyšuje pracovnú schopnosť i pracovný výkon, vyvoláva pocit spokojnosti, pričom opak spôsobuje telesnú a duševnú skleslosť. Zeleň zoskupená podľa výtvarných zásad (harmónia farieb, vzrast rastlín) pôsobí priaznivo na zrak, sluch, hmat a čuch. Okrem toho je zeleň dôležitá aj z hľadiska hospodárskeho, t.j. produkuje drevnú hmotu a z ekologickeho - zvyšuje biodiverzitu.

Triedenie  zelene

V sadovníckej a urbanistickej praxi sa triedi zeleň na:

1) Verejnú zeleň - je to zeleň prístupná všetkým občanom bez obmedzenia.

Predstavuje zeleň v uliciach, stromoradia, zelené pásy a pruhy, mobilnú zeleň v uliciach, voľné miesta po asanácii budov, parkoviská, zeleň na námestiach, zeleň pri významných budovách, pomníky a pamätníky, verejnú zeleň na sídliskách, mestské parky a parčíky, promenády, promenádne lúky, odpočinkové lúky, okružné prechádzkové trasy, cieľové prechádzky, odpočívadlá, prírodné kiná a amfiteátre, náučné chodníky, psie lúky a pod. Zeleň verejných parkov tvoria všetky verejné prístupné plochy zelene   v sídelnom útvare. Zahŕňa plochy všetkých verejne prístupných parkov s časove neobmedzenou, aj regulovanou prístupnosťou, ako aj menšie parkovo upravené plochy. Určujúcou funkciou tejto kategórie zelene je každodenná krátkodobá rekreácia.

2)    Vyhradená zeleň - je to  zeleň prístupná len určitej vymedzenej skupine ľudí. Má nasledovné okruhy:

  • Školy, úrady, ústavy a ich zariadenia: jasle a materské školy, základné školy, stredné odborné školy, vysoké školy, internáty, úrady, ústavy a významné budovy.
  • Zeleň športových zariadení: detské ihriská, ihriská pre mládež, športové štadióny, klubové ihriská, areály zdravia, cesty zdatnosti.
  • Nemocnice a sanatóriá: nemocničné záhrady, zeleň okolia polikliník, okolie sanatórií.
  • Botanické a zoologické záhrady
  • Zeleň priemyselných areálov: továrenské priestranstvá, zeleň okolia dielní a výrobných hál, vnútorná továrenská zeleň.
  • Zeleň poľnohospodárskych podnikov
  • Úprava pohrebísk: tradičné cintoríny, urnové háje, prírodné cintoríny.
  • Vyhradená zeleň na sídliskách: obytný obvod, obytná skupina, obytná ulica, špeciálne objekty, odpočinkové miesta, ihriská a cvičiská.

3) súkromná zeleň - ide o plochy zelene využívané na súkromných pozemkoch. Patria sem predzáhradky, rodinné záhrady, záhrady poľnohospodárskych usadlostí, chát a chalúp.

4) zeleň osobitného určenia - zeleň s osobitým významom, je skôr lokalizované v extraviláne (napr. brehové porasty pri tokoch riek,

5) hospodárska zeleň - s hospodárskym významom, je skôr lokalizované v extraviláne (napr. izolačná zeleň v priemyselných zónach a parkoch)

6) krajinná zeleň - zeleň mimo urbanizované prostredie

 

  • Oddelenia 
  • Oddelenia správy komunikácií
  • Mestských častí
  • Mestských organizácií a iných subjektov

 

 

Oddelenie životného prostredia a mestskej zelene  zabezpečuje údržbu a starostlivosť o verejnú zeleň, o plochy vnútromestskej zelene, približne 23 ha zelene  v Horskom parku a o plochy určené na investičnú výstavbu, približne 166 ha.
 

 

Oddelenie správy komunikácií sa stará približne o 7000 kusov stromov pri miestnych komunikáciách I. a II. triedy a prieťahoch štátnych ciest  I. až III. triedy na území Bratislavy. Ide o hlavné komunikácie, zaťažené okrem osobnej dopravy aj nákladnou a mestskou hromadnou dopravou. Okrem toho má na starosti aj cestnú zeleň, definovanú v Cestnom zákone, ktorá je súčasťou týchto pozemných komunikácií. Ďalej zabezpečuje starostlivosť o zatrávnené plochy, približne 230 ha; o plochy kríkových porastov, približne 35 000 m2; o plochy záhonov, približne 500 m2 a mobilnú zeleň s približným počtom sadených kusov kvetín 29 500.                         
 

Verejná zeleň na území mesta Bratislavy je podľa územnej príslušnosti takmer v celom rozsahu zverená do správy 17 mestským častiam. Mestské časti sa starajú približne o 800 ha plôch verejnej zelene a stromoradia pri  komunikáciách III. a IV. triedy.  Finančné prostriedky na údržbu zelene si každý správca zelene plánuje v rámci svojho rozpočtu.

 
Starostlivosť o zeleň v meste ďalej zabezpečujú tieto mestské a iné organizácie a subjekty:
  • Lesopark a ďalšie mestské lesy sú v správe mestskej organizácie Mestské lesy
  • Zeleň okolo pamätníkov a fontán má v správe mestská organizácia GIB
  • Komplexnú starostlivosť o cintoríny má v gescii mestská organizácia MARIANUM
  • Zeleň pri štadiónoch a ihriskách má na starosti mestská organizácia STaRZ
  • Dopravný podnik mesta Bratislavy  zabezpečuje starostlivosť o zeleň nachádzajúcu sa na pozemkoch DPB  a. s.  a ich dopravných trás.
  • Ďalšie mestské podniky, alebo podniky v ktorých má  Hlavného mesta SR Bratislava majetkovú majoritu (OLO a. s., BVS a.s., a pod.) sa starajú o plochy zelene, ktoré sa vyskytujú v ich areáloch, nad ich líniovými stavbami, alebo na ochranných a prevádzkových priestoroch.
  • Pri školách a školských zariadeniach sa o zeleň starajú jednotlivé školy, resp. ich zakladatelia a správcovia.
  • Doprovodná zeleň vodných tokov a vodných plôch je v starostlivosti správcu vodného toku.
  • Zeleň priľahlých priestorov prislúchajúcich k diaľniciam nachádzajúcich sa na území  Bratislavy, má v správe Národná diaľničná spoločnosť.
  • Zeleň v prevádzkových a ochranných pásmach železničnej dopravy, má v správe štátny podnik Železnice SR.
  • Ďalšiu zeleň spravujú štátne inštitúcie, súkromné spoločnosti, spolky a združenia, cirkevné spoločenstvá a fyzické osoby.

 

 

Podľa zákona č. 543/2002 Z. z. O ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody. (orgánom ochrany  prírody v tomto prípade je mestská časť). Rozhodnutie o výrube dreviny sa môže v odôvodnených prípadoch vydať len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka (napr. zlý zdravotný stav dreviny, nevhodné hygienické podmienky v bytových priestoroch, narušenie stability stavby koreňovým systémom a pod.) a so súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu.

Intenzita údržby vyjadruje početnosť sadovníckych operácií, ako napr.: kosenie trávnikov, okopávanie a odburiňovanie kvetinových záhonov, hnojenie, a pod. Od intenzity údržby závisí vzhľad danej plochy a plnenie funkcií, ktoré má plocha nadradené (hygienická a estetická funkcia). Zaradenie plochy do intenzitnej triedy vyjadruje významnosť plochy v systéme mesta a jeho usporiadania. Z hľadiska významnosti sa plochy mesta delia na významné a menej významné. Rozlišujeme 5 intenzitných tried údržby:


I. Intenzitná trieda údržby
Predstavuje údržbu najintenzívnejších plôch reprezentačnej zelene. Plocha je dokonale vybavená sadovníckymi doplnkami, ktoré sú udržiavané v dobrom technickom stave. Do tejto triedy sú zaradené plochy s najväčšími nárokmi na údržbu.

II. Intenzitná trieda údržby
Predstavuje údržbu silno zaťažovaných plôch zelene (plochy sídliskovej zelene, centrá miest). Plochy sú dostatočne vybavené sadovníckymi doplnkami, ktoré sú pravidelne udržiavané. Do tejto triedy sú zaradené plochy stredne náročné na údržbu. Patrí sem zeleň sídlisk, zeleň bytových domov, zeleň pri objektoch občianskej vybavenosti.

III. Intenzitná trieda údržby
Predstavuje extenzívnu údržbu okrajových a menej významných plôch zelene. Vybavenie plochy doplnkami je dostačujúce. Do tejto triedy sú zaradené plochy, ktoré majú charakter voľnej prírody a rezervné plochy určené na výstavbu, a pod.

IV. Intenzitná trieda údržby
Predstavuje údržbu prímestských lesov a alebo rekreačných lesov, a tiež lesov zvláštneho určenia. V tejto triede je zahrnutá aj údržba stromoradí pozdĺž ciest mimo zastavaného územia miest.

V. Intenzitná trieda údržby
Zahrňuje plochy neudržiavané, alebo udržiavané iba príležitostne.

Ochranou prírody a krajiny sa v zmysle zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny rozumie obmedzovanie zásahov, ktoré môžu ohroziť, poškodiť alebo zničiť podmienky a formy života, prírodné dedičstvo, vzhľad krajiny, znížiť jej ekologickú stabilitu, ako aj odstraňovanie následkov takých zásahov. Ochranou prírody sa rozumie aj starostlivosť o ekosystémy.
 
Pre územnú ochranu prírody a krajiny sa v zmysle zákona ustanovuje 5 stupňov ochrany:

Prvý stupeň ochrany platí na celom území SR mimo chránených území a ich ochranných pásiem, v ktorých platí 2. až 5. st. ochrany.

V územiach s druhým stupňom ochrany je zakázaný vjazd a státie s motorovým vozidlom alebo záprahovým vozidlom a s bicyklom.

V územiach s tretím stupňom ochrany je zakázané vykonávať činnosti z 2. st. ochrany, pohybovať sa mimo označeného turistického alebo náučného chodníka, táboriť, stanovať, jazdiť na koni, lyžovať, vykonávať horolezecký výstup, skialpinizmus alebo iné športové aktivity a zbierať rastliny vrátane ich plodov.

V územiach so štvrtým stupňom ochrany je zakázané vykonávať činnosti z 3. st. ochrany, ťažiť drevnú hmotu holorubným spôsobom, umiestniť reklamné, informačné, alebo propagačné zariadenie, aplikovať chemické látky a hnojivá, rozorávať trávnaté porasty, oplocovať pozemok, zbierať nerasty a skameneliny či voľne pustiť psa.

Vúzemiach s piatym stupňom ochrany je zakázané vykonávať činnosti zo 4. st. ochrany, zasahovať do lesného porastu a poškodiť vegetačný a pôdny kryt, stavať lesnú cestu, alebo zvažnicu, rušiť pokoj a ticho, chytať, loviť alebo usmrtiť živočícha.

Chránené územia možno vyhlásiť v týchto kategóriách:

chránená krajinná oblasť (CHKO)

chránený areál (CHA)

prírodná rezervácia (PR), resp. národná prírodná rezervácia (NPR)

prírodná pamiatka (PP), resp. národná prírodná pamiatka (NPP)

chránený krajinný prvok (CHKP)

chránené vtáčie územia (CHVÚ) - súčasť NATURA 2000 Európskej sústavy chránených území

územia európskeho významu (ÚEV) - súčasť NATURA 2000 Európskej sústavy chránených území

V Bratislave sa nachádzajú tieto chránené územia:

Veľkoplošne chránené územia - Chránené krajinné oblasti: CHKO Malé Karpaty a CHKO Dunajské luhy.

Maloplošné chránené územia na území Bratislavy zastupujú nasledovne:

Chránené areály: CHA Bajdel, CHA Devínske alúvium Moravy, CHA Hrabiny, CHA Poľovnícky les, CHA Bôrik, CHA Borovicový lesík, CHA Zeleň pri vodárni, CHA Chorvátske rameno, CHA Jarovská bažantnica, CHA Lesné diely, CHA Horský park, CHA Sihoť, CHA Pečniansky les CHA Soví les;

Prírodné rezervácie: PR Fialková dolina, PR Gajc, PR Kopačský ostrov, PR Topoľové hony, PR Dunajské ostrovy, PR Starý háj, PR Ostrovné lúčky, PR Štokeravská vápenka, PR Slovanský ostrov;

Národná prírodná rezervácia: NPR Devínska Kobyla;

Prírodné pamiatky: PP Rosslerov lom, PP Devínska lesostep, PP Pánsky diel;

Národná prírodná pamiatka: NPP Devínska hradná skala;

Chránený krajinný prvok: CHKP Vápenický potok;


Chránené vtáčie územia:

Sysľovské polia,

Dunajské luhy,

Záhorské Pomoravie

Malé Karpaty;

Územia európskeho významu:

Devínske jazero,

Rieka Morava,

Devínske lúky,

Devínske alúvium Moravy,

Vydrica,

Homolské Karpaty,

Devínska Kobyla,

Bratislavské luhy,

Biskupické luhy,

Ostrovné lúčky,

Hrušov

Ramsarské lokality:

Alúvium Moravy

Dunajské luhy


Dátum zverejnenia: 09.06.2015

Dátum poslednej zmeny: 16.07.2018

Životné prostredie - Mesto Bratislava

Legislatíva

  • Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístup k informáciám
  • Zákon č. 377/1991 Zb. o hlavnom meste SR Bratislave
  • Zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
  • Zákon č. 205/2004 Z. z. o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácie o životnom prostredí
  • Zákon č. 563/2009 Z. z. . o správe daní (daňový poriadok)
  • zákon č. 364/2004 Z.z. Vodný zákon zákon č. 7/2010 Z.z. o ochrane pred povodňami
  • zákon č. 223/2001 Z.z. o odpadoch zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny
  • VZN mesta Bratislavy a mestských častí o životnom prostredí, odpadovom hospodárstve.

 

 

Poplatky

Služba nie je spoplatnená

Kompetencie

Kontakt

Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy

Primaciálne námestie 1

814 99 Bratislava

Telefón: +421 259 356 111

E-mailinfo@bratislava.sk

Webwww.bratislava.sk

Životné situácie